|
1. |
|
|
|
|
2. |
|
|
|
|
V povetrí mi vonia sviečka,
vidím iba tvoje viečka.
Ten obraz sa stále vracia.
Ty si proste žena dračia.
V povetrí už horí plameň.
Tú spomienku rýchlo zažeň.
Farebné, či čiernobiele ...
tvoje oči sú nesmelé.
Sú nesmelé.
[chorus]
V povetrí je kúdoľ dymu,
cítim iba tvoju zimu.
Oheň zhasol, už je preč,
nad hlavou mi visí meč.
V povetrí mi vonia sviečka,
vidím iba tvoje viečka.
Ten obraz sa stále vracia.
Ty si proste žena dračia.
Si proste žena dračia.
[chorus...]
|
|
3. |
|
|
|
|
Cigareta – stará pani
úctivo ma zdiaľky zdraví.
Jej pohľad mi niečo vraví,
vzduch je však už vydýchaný.
Mám rád oči radosti,
večnú drznosť mladosti;
keď ťa z džbánu pohostí
človek nahý na kosti.
Mám rád verše od vzniku,
ich sochy na pomníku,
skryté zóny úniku,
keď lapám dych po dychu.
[chorus]
Nekráčam vždy ako treba.
Keď sa postím, jem len chleba.
Vždy, keď nájdem, čo sa nedá,
nájdem s tým aj kúsok seba.
|
|
4. |
|
|
|
|
Biely popol z cigarety
pozakrýva nahé vety.
Biele duše z našich úst
zbabelo sa snažia újsť.
Biela láska, dotyk nehy
pozakrýva nahé brehy.
Biely oblak označí
všetky chyby v počasí.
[bridge]
Biely list, čo nie je biely,
pozakrýva nahé steny.
Biely mramor na duši
statiku ti naruší.
[chorus]
Aj ty si v bielom,
a stále utekáš.
Aj ty si v bielom,
a nikdy nemáš čas.
Biele svetlo bez závoja
pozakrýva nahé slová.
Biela báseň napovie,
čo ty vieš, a ja už nie.
Biela láska, dotyk nehy
pozakrýva nahé brehy.
Biely oblak označí
všetky chyby v počasí.
[bridge...]
[chorus...]
|
|
5. |
|
|
|
|
Bez tieňa som tieňom,
nespáli ma mráz.
Voda preteká.
Chcem sa napiť zas.
Oko chytá túžba,
zapálený hnev.
Dlho som tu stál,
jamu vystál tieň.
[bridge]
Má iba málo,
má iba deň ten tieň.
[chorus]
S odznakom zlým
ráno pochopím ...
Nemám svoj tieň,
mal som málo síl.
Natiahnuté ruky,
bez tieňa, bez záruky
som ako deň.
To ja som tieň !
|
|
6. |
|
|
|
|
Na jazyku čistý plán,
biele oči dokorán.
Biele oči dokorán,
so slovami len sa hral.
So slovami len sa hral,
do viet všetko ukladal.
Do viet všetko ukladal.
Keď vymyslel, napísal ...
[chorus]
(My) nevidíme úniky.
Biele malé poníky,
v pieskovisku kýbliky,
otvorené dáždniky ...
|
|
7. |
|
|
|
|
Čo sa to deje ?
Čo to za zvuk
nad ránom zneje
jak v klube hluk ?
Čo sa to deje ?
Veď ja chcem spať.
Čo to tu hučí ?
Prestaň ma srať !
[chorus]
Aký to randál
budí náš dom ?
Veď je to škandál !
Unavený som !
Čo sa to deje ?
Veď ja chcem spať.
To sa však nedá,
keď začneš hrať.
Zas to tu hučí
o tretej ráno.
K tomu nečakaj
moje sladké „áno“ !
[chorus...]
Už mi to kúri,
lampy mi hrejú.
Zvukové vlny v ušiach
správne mi znejú.
Počúvaj, kámo ...
Takto to nejde !
V noci už nehraj
na svojom šmejde !
[chorus...]
|
|
8. |
|
|
|
|
Dobrý deň, pekný deň ...
Uvidíme, či dnes odídem.
[chorus]
Máme už tu celý svet.
Bežíme, lebo ho nevidieť.
Máme už tu plný dom.
Utekáme oknom von, oknom von.
|
|
9. |
|
|
|
|
Kráčam z koho ...*podbeľne biely.*Otázkou z čoho*mihnem sa v cieli.
Vyhnem sa v čiare*písanej tebou*očami tváre,*srdcovou dierou.
V srdcovej jame*čas Cabernetu.*Odpoveď máme*na čistú vetu.
Čistého umu*kríž máme celý.*Kráčam ku komu ...*podbeľne biely.
|
|
10. |
|
|
|
|
Vidím zopár mokrých ciest.
Vyberiem z nich suchých miest.
Pobozkám ich na líce,
uložím do police.
Sedem dobrých, sedem zlých,
sedem ľudí nemiernych.
Pochodujú doradu.
Vety robia náladu.
[chorus]
Uvidíme ráno –
pochopíme len,
čo sa vlastne stalo ...
Rozsypaný deň.
|
|
11. |
|
|
|
|
Nenávidím ľudí,
ktorí klamú mi do tváre.
Nenávidím ľudí,
ktorí majú reči prázdne.
Nenávidím ľudí,
ktorí žijú s predsudkami.
Nenávidím ľudí,
ktorí sú rasistami.
Nenávidím ľudí,
ktorí stále žijú v klamstve.
Nenávidím ľudí,
ktorým je všetko márne.
Nenávidím ľudí,
ktorým je život prázdny.
Nenávidím ľudí,
ktorí robia, že sú blázni.
[chorus]
Óóó-óóó, ja nenávidím ľudí ...
Nenávidím ľudí,
ktorí majú veľkú hubu.
Nenávidím ľudí,
ktorí stále len sľubujú.
Nenávidím ľudí,
ktorým je život prázdny.
Nenávidím ľudí,
ktorí robia, že sú blázni.
[chorus...]
|
Some rights reserved. Please refer to individual track pages for license info.
